28. apríla 2020

Telefonický rozhovor Brežneva a Dubčeka

Telefonický rozhovor Brežneva a Dubčeka

 

13. augusta 1968 o 17:35 vyrušil Alexandra Dubčeka počas zasadnutia predsedníctva ÚV KSČ telefón. Cez horúcu linku mu volal Leonid Brežnev. Ich rozhovor trval hodinu a dvadsať minút. Brežnev vyjadril znepokojenie nad tým, že Dubček neplní dohody, ktoré spolu uzatvorili na rokovaní v Čiernej nad Tisou a opakovane ho žiadal o ich splnenie. Dubček odpovedal vyhýbavo, aj keď v zásadných veciach si protirečiť „veľkému bratovi“ nedovolil. Počas rozhovoru Brežnev vyhlásil, že ak sa nenaplní jeho predstava o tom, ako sa má situácia v Československu vyvíjať, Sovietsky zväz ju presadí spôsobom, ktorý „uzná za potrebný“.
Telefonický rozhovor je jedným z kľúčových dokumentov, ktoré súvisia s vojenskou inváziou do ČSSR a s násilným potlačením tzv. Pražskej jari. Dlhé roky sa vôbec nevedelo, že z rozhovoru si sovietska strana robila záznam a že existuje jeho strojopisný prepis. Text odtajnil prezidentský archív Ruskej federácie spolu s inými dokumentami až 13. apríla 1994. Dokument bol publikovaný v rozsiahlej edícii dokumentov Prager Frühling: das internationale Krisenjahr, ktorú spoločne vydali ruskí a nemeckí historici v roku 2008. Tu prinášame jeho znenie v ruskom origináli a v slovenskom preklade, ktorý pre GACY´68 urobila Patrícia Paczeltová.

Prepis telefonátu

Dokument je plný emócií a dáva výnimočnú možnosť nazrieť do psychiky dvoch hlavných aktérov udalostí i odhaliť nuansy ich vzájomného osobného vzťahu. Text je však pomerne rozsiahly, preto Patrícia Paczeltová vo svojej diplomovej práci vyskúšala aj niektoré netradičné možnosti jeho interpretácie a využitia. Pripravila pre vás jednak jeho skrátený variant v podobe fiktívneho četu a jeho varianty, v ktorých sú repliky pozmenené tak, aby sa zvýraznila emocionálna stránka rozhovoru. Výsledkom je čosi ako rolová hra, v ktorej si hráč vyberá rozličné psychologické profily aktérov: v jednom variante vystupuje Dubček asertívne a Brežnevovi protirečí, v druhom je zasa Brežnev ústupčivý a usiluje sa za každú cenu odvrátiť konflikt. Nahrádzaním neutrálnej lexiky a eufemizmov výrazne citovo zafarbenými ekvivalentami alternatívne verzie upozorňujú na nuansy a význam jednotlivých replík a slov…

Četuj s Brežnevom

Repliky do skráteného rozhovoru sú vybrané tak, aby v nich boli zastúpené všetky podstatné témy, ktorých sa aktéri dotkli. Keďže v priebehu rozhovoru sa Brežnev i Dubček k niektorým témam opakovane vracali, pri výbere replík do skráteného variantu sa preferujú tie miesta rozhovoru, kde vyjadrili myšlienku hutnejšie a výstižnejšie, inak povedané miesta s najtypickejšími formuláciami. Aj v skrátenej verzii sa však zachováva moment opakovania, keďže zvýrazňuje bezvýchodiskovosť smerovania rozhovoru, v ktorom sa Dubček často vyhýbal priamym odpovediam.
Alternatívnych verzií možno vytvoriť veľa. Dôležité je, aby sa pritom dodržiavali „pravidlá“. Naším základným pravidlom bolo zachovať „najtypickejšie formulácie“, ktoré ukázala frekvencia výskytu najčastejších pojmov, nálad a modalít (ďalej sa pre zjednodušenie označujú spoločným termínom „kľúče“). Medzi takéto „kľúče“ sme zaradili otázniky (73 výskytov), pojmy riešiť, resp. riešenie (59), dohoda, resp. dohodnúť sa (44), plénum (20), opatrenia (17), kádrové otázky (10), masovokomunikačné prostriedky či prostriedky masovej propagandy (11), ťažkosti (9) a kroky (7). Využili sme aj pojmy podvod a klamstvo (6), ktoré sú síce početne menej zastúpené, ale javia sa ako „kľúče“ k expresivite. V skrátenej verzii nechýbajú ani často sa opakujúce výrazy z dobového politického jazyka ako „bratské socialistické krajiny“ či „bratské strany“.