29. novembra 2019

Fotogaléria

Pamäť vecí a obrazov

Veci nemajú vlastnú pamäť, ale keďže sú v nich uložené naše spomienky, majú schopnosť pripomínať nám minulosť. Preto si z dovoleniek nosíme suveníry a fotografujeme sa na miestach, ktoré si chceme zapamätať. 

Veci však môžu prebúdzať aj pamäť o tom, čo sa nespája s osobnými spomienkami. Môžu sa teda stať prostriedkom (re)konštruovania histórie. V takomto prípade sa s nimi spájajú „spomienky“ získané z druhej ruky, ktoré nie sú predmetom individuálnej pamäte, ale pamäte kultúrnej.

Každý predmet alebo fotografia vzniká s istým účelom. S odstupom času prestáva byť pôvodný účel dôležitý a význam, naopak, nadobúda to, nakoľko sme schopní dať objektu zmysel. Inými slovami, ako si ho vieme sami pre seba interpretovať.  

O fotografii a o tom, čo býva skryté medzi pixelmi

Fotografia nie je len záznam o kulisách doby. Tak ako nebýva celkom náhodné to, o čom a ako je napísaný román alebo to, čo a ako namaľuje maliar, nebýva iba vecou náhody ani to, čo a ako zachytí fotograf. Mnoho razy je v jeho diele viac, ako je sám schopný si uvedomiť a až s odstupom času sa jasne ukážu súvislosti, ktoré reflektoval iba neurčito a podvedome. 

GACY´68 ponúka výber z reportážnych fotografií z obdobia rokov 1948 až 1968. Tento výber nechce byť vyčerpávajúcim fotobedekrom po období medzi érou Klementa Gottwalda a neúspešným pokusom Alexandra Dubčeka o nájdenie „ľudskej tváre socializmu“. Neponúka teda úplný obraz životnej reality komunistického Československa, má byť skôr ukážkou možností interpretácie fotografie v historickom kontexte. Upozorňuje, čo všetko sa dá na fotografii všimnúť a ako sa môže aj zdanlivo nevýznamný detail stať interpretačným impulzom. Impulzom k dobrodružstvu, ktoré prináša vlastné (re)konštruovanie histórie, pravda, pri rešpektovaní pravidiel, ktoré v historiografii platia. 

Väčšina prezentovaných fotografií pochádza z pozostalosti Antona Šmotláka (1920-1979), ktorý bol divadelným fotografom a aj ulicu často snímal ako divadelnú scénu. Jeho fotografie sú však nielen svedectvom o kulisách doby, v ktorej žil, ale aj dobrou učebnicou „čítania medzi pixelmi“.

+++

V knižnici, november 1955 (Foto: Anton Šmotlák)

Ak bola scéna z bratislavskej knižnice, ako ju zachytil Anton Šmotlák, uverejnená v niektorom dobovom časopise, súčasníci ju zrejme vnímali ako súčasť propagandy. Napríklad v rámci vzdelávacej kampane určenej mládeži v duchu často citovaných slov Lenina „Učiť sa, učiť sa, učiť sa“.

Na Dunaji, august 1957 (Foto: Anton Šmotlák)

Surfovanie na Dunaji, ako ho zachytil objektív A. Šmotláka, bolo bežnou zábavou bratislavských chlapcov v päťdesiatych i šesťdesiatych rokoch. Na rozdiel od vodného lyžovania nevyžadovalo prakticky nijakú technickú výbavu: jednoduchá doska sa pripevnila lanom o breh a surfer sa vozil v prúde rieky.

Cestujúci, august 1957 (Foto: Anton Šmotlák)

Stará bratislavská električka, z ktorej „visia“ strapce cestujúcich. Kľúčom k pochopeniu fotografie je otázka, či ide o reportážnu momentku alebo o inscenovaný záber.

Prišiel cirkus, august 1957 (Foto: Anton Šmotlák)

Neviditeľná, skôr iba tušená je dynamika aj vo výjave s chlapcami, ktorí nazerajú pod plachtu cirkusového šapitó. Vnútri sa možno čosi deje, ale možno aj nie. Vonku, kde vládne nehybnosť, to nikto presne nevie. S odstupom času sa tak záber na cirkusové šapitó v tomto ohľade javí rovnako, ako keby išlo o záber na sídlo Ústredného výboru KSČ.

Dáma s novinami, august 1957 (Foto: Anton Šmotlák)

Svojráznym príspevkom k téme dynamiky je v archíve A. Šmotláka fotografia datovaná do roku 1956 a zobrazujúca jeho vlastnú manželku ako číta na ulici noviny.