Alegória o jaskyni
Alegória o jaskyni patrí k slávnym Platónovým dialógom a predstavuje čosi ako laboratórny pokus, v ktorom sa overuje nielen schopnosť človeka poznávať veci okolo seba a odlíšiť príčinu od následku, ale aj schopnosť prijať nové poznanie. Platón dal experimentu podobu rozhovoru Sokrata a Glaukóna, v ktorom načrtáva napohľad bizarnú situáciu. V jaskyni sedia zajatci, ktorí sú spútaní, takže sa nedokážu pohnúť z miesta, ani sa otočiť. Sedia chrbtom k ohňu a tvárou k stene, takže jediné čo vidia, sú tiene, ktoré vrhajú objekty medzi nimi a ohňom. Keďže sú takto spútaní od detstva, nepoznajú nič iné iba tiene. V úprimnej viere, že vidia skutočný svet, dávajú tieňom mená a potvrdzujú tak, že tiene sú ich realitou.
Podstatou Platónovho experimentu je skúmať, čo sa stane, ak sa naruší status quo a jeden zo zajatcov roztrhá putá. Sokrates usudzuje, že pravdepodobne sa obzrie, ale priame svetlo ohňa mu oslepí oči, zvyknuté na prítmie, takže neuvidí nič, zľakne sa a radšej odvráti zrak späť k stene. Platón ústami Glaukóna Sokratovu skeptickú úvahu schvaľuje a otvára tak pre Sokrata možnosť ďalej rozvíjať myslený experiment takto: ak ktosi zajatca vyvedie z jaskyne von, musí sa prispôsobiť novým okolnostiam a zistí, že realita vyzerá celkom inak, ako si doteraz spolu s ostatnými myslel. Platón necháva Sokrata rozvíjať metaforu o očiach, ktoré privykajú na denné svetlo, aby ukázal, že proces prispôsobovania sa novým podmienkam a poznávania novej reality je plný prekážok: oslobodený zajatec len postupne rozoznáva tvary vecí a ich farby, potom zbadá hviezdy na večernej oblohe a napokon sa dokáže pozrieť aj do slnka. V závere alegórie Platón opäť podčiarkuje skepsu v otázke schopnosti človeka prijať poznanie: oslobodený zajatec plný radosti zatúži podeliť sa o svoje poznanie s ostatnými a vyslobodiť ich z jaskyne. Jeho námaha je však márna. Nielenže neuveria tomu, čo rozpráva o skutočnom svete, ale sú dokonca pripravení zabiť ho ako heretika, ktorý ich chce pripraviť o životnú istotu.
Celú Alegóriu o jaskyni si môžete prečítať na začiatku Siedmej knihy Platónovho diela Πολιτεία, ktoré je v slovenčine známe pod názvami Štát alebo Ústava. Alebo si s Platónom začetujte.